Dotazník a niečo navyše
Pri odchode z NÚSCH a. s, je možné vyplniť a odovzdať dotazník spokojnosti hospitalizovaných pacientov. Je bezpochyby dobré, potrebné a žiaduce, aby si každý podnik, firma, ústav robili prieskum o svojej činnosti a získavali referencie svojich zákazníkov a klientov. Takto získaná spätná väzba každému subjektu nastavuje zrkadlo, vystavuje vysvedčenie. Dotazníky nesú v sebe túto ambíciu a mali by mať snahu získať objektívne informácie o kvalite poskytovanej práce a služieb, o vykonávaných činnostiach. Achylovou pätou týchto dotazníkov je však to, že nemôžu obsiahnuť plný rozsah a všetky činnosti „podnikateľského zámeru a jeho realizácie“, a tým aj všetky aspekty s tým súvisiace. Z hľadiska rozsahu i analýzy problémov to objektívne nie je možné.
Jedným z takýchto aspektov (okrem mnohých ďalších) je, podľa môjho názoru, ľudský faktor. Pri práci a styku s ľuďmi, klientmi či pacientmi obzvlášť je ľudský prístup jedným z najdôležitejších, dokonca si dovolím tvrdiť, že spolu s vysokou odbornosťou ten najdôležitejší, najrozhodujúcejší. Je to rozmer, ktorý v rozhodujúcej miere, a to hlavne pri práci s pacientmi ovplyvňuje a dotvára výsledky liečby a má závažný vplyv na skvalitnenie liečebno-preventívnej starostlivosti.
Nakoľko som bol vo Vašom ústave za posledné relatívne krátke obdobie Vašim „hosťom“ viac ráz a z hľadiska tejto recidívy som spomínaný dotazník už vyplňoval (podotýkam, že s kladným a pozitívnym hodnotením) a od tej doby stále fúkajú rovnako priaznivé vetry na tomto poli, nebudem ho duplicitne znova vyplňovať a priestor využijem zameraním sa na pôsobenie ľudského faktora vo Vašich teritoriálnych vodách. Aj keď takéto hodnotenie a nazeranie nesie v sebe určite svoju dávku a mieru subjektivity, isté prvky objektivity do týchto rozbúrených vôd vnáša o. i. aj moja hospitalizácia v inom zdravotníckom zariadení, či návšteva niektorých iných polikliník v nedávnej minulosti. Môžem preto, bez akýchkoľvek predsudkov či pokrivených zrkadiel skonštatovať (ale k tomu by som dospel tak či tak), že aj v tomto svete pomýlených hodnôt, kde sa modlou stalo zhŕňanie materiálnych statkov a chytanie zlatého teľaťa za každú cenu a akýmkoľvek spôsobom, že aj v tomto svete, ktorého sme všetci súčasťou a sme s týmto spôsobom života denne konfrontovaní, a bohužiaľ mnohí z nás sú týmito jeho atribútmi aj infikovaní a kontaminovaní (a týka sa to všetkých sfér a odvetví nášho života, vrátane zdravotníctva), sa nachádzajú ostrovy, ktoré tomuto zbesilému vlnobitiu odolávajú a stále odolali. Ostrovy (bohužiaľ už len ostrovy), kde sa zachovali a praktizujú klasické, tradičné hodnoty, kde ľudský faktor je etalónom práce a činností ich každodenného života. Ak sa budeme plaviť v súradniciach zdravia a starostlivosti o pacienta z pohľadu pacienta, je tento ľudský prístup pre neho nemenej dôležitý a potrebný tak, ako skutočne špičkový výkon lekárskeho odborníka. Zdravie, a s tým spojená predovšetkým psychika pacienta nezáleží len a len od vydareného zákroku a naordinovaní liečby, ale aj od psychickej podpory, citlivého, obyčajného ľudského, úprimného, nepredstieraného a nefalšovaného prístupu od celej osádky lodi zdravia, na ktorú pacient nastúpil a ktorej osádke bezmedzne dôveruje. Ak zlyháva tento faktor, psychika pacienta nadobúda značné trhliny, jeho zdravie, ktoré je jeho psychikou a duševným stavom a rozpoložením priamo determinované, je atakované negatívnymi vlnami a jeho vlastná loď života môže aj týmto pričinením stroskotať.
Som rád, že som takýto ostrov vo Vašom zariadení našiel (hoci samozrejme radšej by som plával v zdravých vodách a o Vašom ostrove by som vedel len z „počutia“) a tento princíp ľudskosti tu nebol vyplavený. Vždy, keď som sa na niekoho z jeho osádky obrátil ohľadne môjho zdravotného stavu, alebo som si chcel rozšíriť svoje obzory ohľadne nie práve šťastných našich príbehov, nikdy som nebol odmietnutý, ale naopak v otvorenom dialógu vypočutý a môj kompas bol nasmerovaný do ozdravných vôd. Čo si už viac môže pacient želať, ak je to spojené a je to v symbióze s odbornosťou, umom a šikovnosťou tých najpovolanejších. Spomeniem tých, ktorých „služby“ som mohol využiť – MUDr. Korytiaková, Vranka, Liška, Péč, Piešťanský i primár MUDr. Fridrich. A samozrejme, že nielen ich, ale celého ich podporného personálu, celých ich osádok, ktoré vzorne asistujú svojim kormidelníkom a kapitánom.
Krajne nespravodlivé a neospravedlniteľnou chybou by bolo nespomenúť tú časť osádky, ktorá sa síce priamo nezúčastňuje odborných lekárskych výkonov, ale o to viac sa stará predtým aj potom o tých, ktorí tieto výkony podstúpili a absolvovali. Bez nej by to celé nikdy nemohlo fungovať, bez ich syzifovskej práce by sa výsledky nemohli dostaviť, nikdy by sme nemohli bezpečne zakotviť v prístave nádeje. Hoci je ich neuveriteľne záslužná a obetavá práca často zaznávaná, podceňovaná a nedoceňovaná, ja pred nimi "smekám". Psychika pacienta závisí v rozhodujúcej miere pri hospitalizácii práve od nich, od ich prístupu. Celý tento „stredný zdravotný personál“, pre mňa milé, ochotné a obetavé sestričky (nehodno zabúdať ani na zdravotných bratov, hoci toto lingvistické spojenie mi nejako nejde do uší), tieto zlaté babulky sú tým ľudským faktorom, ktorý nám dáva silu, drží nás nad vodou, vlieva do nás optimizmus a stavia nás (a to niekedy doslovne) na nohy. Ich prístup vždy v mantineloch maximálnej slušnosti, etiky, morálky, empatie a neutíchajúcej ochoty je to, čo nesmierne (aj keby sa možno niekomu zdalo, že nepriamo) dotvára to, čo svojou odbornosťou vykonávajú lekári, čo má za následok synergický efekt. Keďže len ťažko môžem menovať všetky tie milé osôbky, spomeniem len, že vždy som bol ukotvený na oddelení všeobecnej kardiológie – v podpalubí v kajute č. 114.
Jedno múdre príslovie hovorí, že „lepšie je byť zdravý a bohatý, ako chorý a chudobný“. Ja pri všetkej mojej skúsenosti a s nesmiernou pokorou vravím, že najlepšie je byť zdravým. Ale ak nám už to zdravie prestáva akosi slúžiť, je šťastím, ak sa o neho má kto postarať. A je obrovským šťastím, ak je to kolektív týchto nadšencov, do ktorých opatery ma príliv mojich malých dejín doplavil. Samozrejme je to len časť kolektívu, časť jednej veľkej a zharmonizovanej osádky Vášho krížnika. Som presvedčený, že takto to funguje aj na ostatných oddeleniach, a že aj tam okrem odbornosti ľudský faktor je každodennou výbavou ich činnosti. Aj napriek tomu, že pozitívny výsledok sa z hľadiska pacienta nemusí vždy zákonite dostaviť, patrí moja vďaka tým, ktorí sa o to zo všetkých síl usilujú, všetkým tým, ktorým sa ich povolanie stalo poslaním.
Preto sa domnievam, že úsilie a práca celého zdravotného personálu (rovnako ako i iných spoločensky významných a prepotrebných profesií – učiteľov, vedcov, ochrancov životného prostredia a prírody...) by mala byť spoločensky docenená a adekvátne ohodnotená. Ich miera spoločenského významu a prospechu je nezrovnateľne vyššia, ako všetko to, čo tvorí len nadstavbu nad základnými životnými potrebami a atribútmi plnohodnotného života. A zdravie a starostlivosť o neho medzi ne rozhodne patrí. Je axiómou nášho bytia. Je až zarážajúce a nesmierne nespravodlivé, že nad týmto v spoločenskom merítku stojí zábava v jej rôznych formách a podobách – športom počnúc a reality-show a „celebritami“ končiac. Je to smutný príbeh, že v kontexte spoločenského postavenia a významu sa na piedestál rebríčka hodnôt vyšplhal celý ten nezmyselný priemysel zábavy na úkor aj nedostatočnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých, či dokonca v mnohých prípadoch už boja o holý život (hlavne v krajinách tretieho sveta).
Dúfam, že sa to zmení a že raz precitneme a prinavrátime sa k osvedčeným a pravdivým hodnotám.
Som rád, že aj v tomto pomýlenom svete globalizácie, zhonu a stresu sa nachádzajú ostrovy a ľudia, ktorí vnášajú do našich životov a osudov hrejivé slnečné lúče, ktorí nám pri našej plavbe oznamujú – zem na obzore ! Jeden z týchto ostrovčekov je aj Váš ústav.
Je to krásny pocit, keď „TÍ z tej druhej strany“ v nás nevidia čísla, prípady, diagnózy, ale vidia v nás človeka. Za to Vám patrí úcta a poďakovanie. Miroslav D.
Úprimne Vám ďakujeme za slová, ktoré ste adresovali Národnému ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s. a jeho zdravotníckemu personálu na všetkých úrovniach. Je to pre nás obrovská výzva aj do budúcnosti nepoľaviť v našom poslaní, ktorým je záchrana zdravia a životov ľudí. Naším prvoradým cieľom je byť vždy otvorený, ľudský a erudovaný ku každému pacientovi, ktorý k nám z rôznych príčin príde. Ešte raz zo srdca ďakujeme a želáme pevné zdravie. Verím, že keďže ste náš pacient a budete k nám chodiť aj na kontroly, budete aj naďalej spokojný.