(17.06.2010; primar.sme.sk; Miriam Vojteková)

K najčastejšie pretrvávajúcim poruchám srdcového rytmu patria arytmie. Súhrnne nimi označujeme všetky poruchy srdcového rytmu a spôsobuje ich abnormálna elektrická aktivita v srdci. Sú nebezpečné a často bývajú príčinou náhlej kardiálnej smrti.

Srdcové arytmie sú spoločným menovateľom všetkých srdcovo-cievnych ochorení a umiera na ne asi štvrtina všetkých ľudí. Na Slovensku je to ročne až okolo 10 000 pacientov," hovorí prof. MUDr. Róbert Hatala, PhD. FESC, FASC, prednosta Kardiologickej kliniky Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave.
Arytmie rozdeľujeme na dve základné skupiny - bradyarytmiu a tachyarytmiu. Bradyarytmia alebo aj bradykardia je poruchou srdcového rytmu, keď je činnosť srdca pomalá alebo vynecháva a v prípade, že je akcia srdca príliš rýchla a spôsobuje ťažkosti, hovoríme o tachyarytmii alebo aj o tachykardii.

Arytmie bývajú rozmanité a majú aj rôzne prejavy, bohužiaľ, v najhoršom prípade, je to náhla smrť. Napríklad aj za nečakanými a náhlymi úmrtiami športovcov neraz priamo pred kamerami bývajú pravdepodobne hlavnou príčinou práve arytmie.
Arytmie sa najčastejšie subjektívne prejavujú pocitom búšenia, vynechávania srdca alebo pocitu nepravidelnosti, prejavom môže byť aj krátkodobá strata vedomia, závraty a točenie hlavy, ako aj dušnosť a zhoršenie celkovej výkonnosti.

Zmerajte si pulz

Pri vyšetrovaní sa využívajú rôzne postupy, v závislosti od frekvencie ťažkostí. Trvalé arytmie možno pomerne jednoducho zistiť z EKG a v prípade nepravidelných je potrebné urobiť dlhodobé EKG, najčastejšie tzv. Holterovo monitorovanie. „EKG je metóda stará viac ako 100 rokov, ale stále je excelentnou a spoľahlivou metódou pri určovaní arytmií," hovorí MUDr. Róbert Hatala.

Používajú sa aj EKG karty alebo tzv. loop monitory so spätnou pamäťou, ktoré možno umiestniť pod kožu. Ďalšou možnosťou je napríklad elektrofyziologické vyšetrenie, pri ktorom sa pri lokálnej anestéze zavedú do srdca elektródy, ktoré zaznamenávajú elektrické signály. Lekár tak vie zistiť, či je pacient náchylný k závažnej poruche srdcového rytmu a aká arytmia môže u neho vznikať.
Na prípadné arytmie nás však môže upozorniť aj jednoduché samovyšetrenie - meraním pulzu, či už na zápästí alebo krku. Ako uvádza MUDr. Róbert Hatala, „optimálne hodnoty pulzu sa pohybujú od 40 - 120 úderov za minútu. Akonáhle tieto hodnoty klesnú pod 40 alebo stúpnu nad 120, vyžaduje si to urgentné riešenie."

Takýchto ťažkých zdravotných problémov nie sú ušetrené ani deti. „Výskyt arytmií u detí je závažný, môže sa objaviť už pred narodením. Optimálny pulz sa u detí pohybuje v intervale od 60 do 200 úderov za minútu, závisí to aj od veku, deťom je kvôli získaniu objektívnych hodnôt ideálne merať pulz počas spánku, vysvetľuje detská kardiologička MUDr. Viera Ilíková.
Pokiaľ ide o deti a srdcovo-cievne ochorenia, na Slovensku máme zatiaľ jediné detské kardiocentrum, a to Kardiocentrum Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, ktoré je zároveň aj unikátom v Európe, najbližšie takéto centrum je v Nemecku.

Ako liečiť arytmiu

Ak lekár zistí, o aký typ arytmie ide, nemusí to ešte znamenať aj zistenie príčiny arytmie. Pre stanovenie príčin využívajú lekári aj ďalšie vyšetrenia ako napríklad ultrazvuk. Zriedkavo môže byť arytmia dôsledkom ochorenia iného orgánu ako srdca. Najznámejšou takouto príčinou býva zvýšená činnosť štítnej žľazy. Liečba arytmií je veľmi zložitá a komplikovaná. Pokiaľ sa podarí zistiť príčinu a ak je príčina odstrániteľná, potom je, samozrejme, základom liečby jej odstránenie. Toto však vo väčšine prípadov nie je možné. Nastupujú tak ďalšie možnosti, farmakologické (lieky - antiarytmiká) a nefarmakologické (kardiostimulátory, defibrilátory, ablácia). Najčastejšie sa vyskytujúcou arytmiou je tzv. fibrilácia predsiení. Pri tejto poruche srdcového rytmu srdcové predsiene prestanú biť pravidelne a koordinovane. Odborníci vysvetľujú arytmiu ako dôsledok chaotického krúženia elektrických vzruchov v oboch srdcových predsieňach po okruhoch, ktoré sa menia. Sťahy predsiení teda neriadia impulzy zo sínusového uzla, odkiaľ sa šíria normálne, ale v srdcovej predsieni vzniká chaotická, abnormálna elektrická aktivita, ktorá sa šíri z iných častí predsiení.

Rizikové faktory fibrilácie predsiení

Fibrilácia môže postihnúť človeka v každom veku. Ako uvádzajú odborníci, u nás trpí fibriláciou predsiení asi 60 000 ľudí a až v 70 percentách prípadov pacienti o arytmii nevedia. Príčiny vzniku bývajú rôzne, jedným z rizikových faktorov je vek, fibrilácia sa zvykne objavovať aj u pacientov, ktorí prekonali operáciu srdca. Najčastejšími rizikovými faktormi sú hypertenzia, ischemická choroba srdca, vrodené ochorenia srdca, diabetes, zápal a rakovina pľúc či pľúcna embólia, ale napríklad aj zvýšená aktivita štítnej žľazy, obezita, alkohol alebo drogy.

Fibrilácie predsiení sa obvykle prejavujú  búšením srdca, únavou, pocitom nedostatku vzduchu, závratmi a bolesťami na hrudníku. Príznaky sa však v mnohých prípadoch nemusia objaviť, ochorenie sa zistí napríklad pri preventívnej prehliadke alebo náhodne pri vyšetrení na iné ochorenie. Ako upozornila MUDr. Viera Ilíková, fibrilácia predsiení sa môže objaviť aj u detí, takmer v 80 percentách prípadov detí po operáciách srdca trpia v neskoršom veku aj fibriláciou predsiení.

Liečba má viacero podôb

Predsieňová fibrilácia môže mať buď paroxyzmálny, perzistujúci alebo permanentný charakter. V počiatkoch sa záchvaty objavia veľmi sporadicky a medzi jednotlivými záchvatmi môžu byť dlhé obdobia pokoja. V niektorých prípadoch sa môžu objaviť záchvaty, ktoré si chorý neuvedomí a sú náhodným nálezom. Obvykle takéto epizódy vymiznú do 7 dní.
V prípade aryrmií s perzistujúcim charakterom arytmia sama osebe nezmizne, avšak je možné ju zrušiť kardioverziou (elektrický výboj) alebo pomocou liekov. Epizódy obvykle trvajú dlhšie ako 7 dní.

Typy fibrilácií sa vzájomne nevylučujú. Liečba predsieňových fibrilácií využíva farkmakoterapiu - antiarytmiká a betablokátory a v tejto oblasti sa črtá aj využívanie nového lieku, na ktorého zavedenie sa zatiaľ čaká a ktorý by mohol byť posunom vpred pri liečbe tohto ochorenia. Ak farmakoliečba nie je účinná, alebo spôsobuje nežiaduce vedľajšie účinky, dostávajú sa k slovu ďalšie možnosti ako je kardioverzia alebo ablácia. Pri kadioverzii sa pôsobí na srdce elektrickým výbojom, v dôsledku čoho srdce opäť začne pracovať v normálnom sínusovom rytme. Kardioverziu možno dosiahnuť aj pomocou niektorých liekov. Pri ablácii, ktorá je už chirurgickým zákrokom, sa cez cievy zavedie pod röntgenovou kontrolou do dutín srdca katéter a choré tkanivo sa zničí buď teplom alebo chladom. Súčasťou liečby je aj koagulačná liečba, ktorej cieľom je zabrániť tvorbe trombov podávaním liekov na zábranu zrážania krvi.

Fibrilácia predsiení je závažným ochorením, výkonnosť srdca klesá o 20 až 30 % a v predsieňach často vznikajú tromby, ktoré môžu embolizovať do organizmu a spôsobiť napríklad cievnu mozgovú príhodu. Aj preto je vhodné pri akomkoľvek príznaku, nasvedčujúcom, že by mohlo ísť o poruchu srdcového rytmu, okamžite absolvovať odborné vyšetrenie.